14 októbra 2017

27 septembra 2017

Tisíc chlapčenských bozkov- Tillie Coleová

19:00 0 Comments
Dojímavý príbeh plný srdcervúcich bozkov alebo jedno veľlé klišé? Začíname, takže pohodlne sa usaďte a čítajte...

Určite ste počuli alebo videli, že knižka Tisíc chlapčenských bozkov je teraz dosť obľúbená v kategórii Young-adult. Ani ja som nebola výnimka a chcela som si ju prečítať. Dlhší čas som po knihe pokukovala a v auguste ma oslovila Hanka zo stránky Megakníh s ponukou: ,,Vyber si knihu do 11€ a mi ti ju pošleme." Samozrejme som bola veľmi šťastná, lebo ktorý knihomoľ by sa nepotešil, ak by mal možnosť vybrať si knihu zadarmo. Takže víťaz bol jasný. Povedala som si, že aj keď sa mi kniha nebude páčiť, nemám čo stratiť. No a teraz vám poviem môj úprimný názor. Čo myslíte bude kladná?

Od knihy som mala veľké očakávania. Možno aj preto ma tak sklamala. Vlastne som od nej čakala, že prekoná všetky romány aké som kedy čítala.  No musím sa priznať, nebola som z nej až tak úplne paf ako všetci hovoria. Milujem knihy a najviac romány pre dievčatá.  Preto som túto knihu musela mať v zbierke. Tisíc chlapčenských bozkov- pekný názov, no podľa mňa jedno veľké klišé.

 Pôvodná anotácia: Rune  pochádza z Nórska. Má päť rokov  a nepáči sa mu, že sa musí  s rodičmi presťahovať do Ameriky,  kde jeho otec dostal prácu. Po  príchode sa však zoznámi  s rovesníčkou Poppy a jeho život je  hneď ružovejší. Rodí sa medzi nimi  hlboká náklonnosť, každú voľnú  chvíľu trávia spolu, je z nich  nerozlučná dvojica. Poppy však  nadovšetko miluje aj svoju babku,  ktorá jej pred odchodom na večnosť  daruje obyčajný zaváraninový pohár plný papierových srdiečok. Má si na ne zaznamenať tisíc najkrajších bozkov, ktoré raz v živote dostane. Prejde desať rokov a Rune sa s rodičmi – zasa nerád – vracia späť do Osla. S Poppy si sľúbia, že budú každý deň v kontakte. Ona sa však zakrátko odmlčí a záhadne kamsi zmizne. Neodpovedá na maily, nezdvíha telefón. Čo sa stalo? Oklamala ho? Našla si niekoho iného? Veď sa predsa mali radi! Rune zatrpkne a zanevrie na celý svet. A keď po čase opäť prichádza do Ameriky, dozvedá sa pravdu. Tá sa mu však páčiť nebude...


Poďme sa najprv zoznámiť s našími hlavnými postavami- Rune a Poppy. Poppy bola podľa mňa krásne dievča, ktoré milovalo život a Rune bol tiež pohltený láskou k Poppy a užíval si život. K Poppy a Runemu ako charakterom som si, ale aj cez tie všetky záporné veci urobila veľmi silné puto. Páčilo sa mi ako si vedia užívať život. No potom prišiel zlomový bod... Rune odchádza späť do Osla.  V knihe sa veľmi nepíše čo sa dialo za tie 2 roky čo bol Rune od Poppy oddelený, teda matne, no Poppy mu zatajila veľmi veľké tajomstvo. A to sa mi veľmi nepáčilo.
Táto kniha má len dve skupinky: tá čo knihu miluje, a tá čo knihu nenávidí. Určite patrím k tej čo ju miluje. Aj cez tie všetky záporné veci, cez to, že som ju čítala dva týždne a aj cez to, že prižmúrim všetky oči čo mám...hodnotenie mám kladné. Autorkin štýl písania bol famózny. Hltala som každé slovo, ktoré tam bolo napísané. Jednoducho som to milovala :) Milovala som už len to ako popisovala Runeho a Poppy. Ako sa to chronologicky vyvíjalo. Milovala som to celé. Dobre, dobre, príde mi to ako jedno veľké klišé, ale aj tak mám romány rada a celkovo všetky tie pusinky a sladké slová...to chcete. Knižku preto hodnotím 3,5*/5*. Zhrnutie je také, že vám knihu odporúčam a pokojne by som to nechala prečítať, aj nejakému chlapcovi, keďže sa tam pohľady Runeho a Poppy striedajú. Ešte raz sa chcem poďakovať stránke Megaknihy.sk , že mi ponúkli túto spoluprácu. 





22 septembra 2017

16 augusta 2017

29 júla 2017

21 júla 2017

12 júla 2017

MÔJ KNIHOMOĽSKÝ PRÍBEH

19:00 0 Comments
Ahojte. Dnes vám porozprávam o mojom knihomoľskom príbehu alebo jednochu vám poviem kde a kedy vznikla moja láska ku knihám :) Takže sa pohodlne usaďte a čítajte...

Môj knihomoľský príbeh sa začína už keď som bola malá. Myslím, že všetkým čítali rodičia rozprávky na dobrú noc. Milovala som to. Preto som mala veľmi rada mojich rodičov. Každú noc som počúvala pozorne rozprávku, až kým mi neoťaželi viečka a ja som sa neponorila do ríše snov.

Už v škôlke som spájala prvé písmenká. Hrala som sa so slovíčkami a vytvárala vety. To ma veľmi bavilo. Takže keď som prišla do školy, vedela som čo-to z čítania. Môj najobľúbenejší predmet bol v druhom ročníku (okrem telesnej) čítanie. Stále som sa hlásila a chcela som prečítať všetko čo som mohla. Vtedy som začala viac objavovať vec menom KNIHA. Raz nám učiteľka povedala, že si máme do školy priniesť knihu. Takú aby sme ju čítali a nie len prechádzali obrázky. To sa stalo zvykom a až do štvrtého ročníka kde sme stále na začiatku hodiny čítali asi 15 minút svoju knihu. Mňa to veľmi chytilo. Možno sa pýtate akú knihu som mala prvýkrát v škole? Popravde, nepamätám si :) Ale pamätám sa, že asi keď som bola tretiačka, tak môj spolusediaci si doniesol do školy Harryho Pottera. A tak som nečítala svoju knihu, ale jeho :) Teda neviem či o tom vedel, že mu čítam knihu, ale čo už. Najradšj som mala rozprávky od Disneyho. Áno, čítala som Disney. Milovala som to. Dokonca sa pamätám, že som dostala rozprávky od Disneyho. Po anglicky. Všetky som ich prečítala.

V piatom ročníku som začala chodiť častejšie do knižnice. Stále som si vybrala malú knižku ktorú som doma čítala a potom som si ju vymenila za inú. Moje závisláctvo na knihách odštartovali knihy, ktoré asi nepozná každý. Volali sa Čarohľadačky. Prvý diel som si našla pod stromčekom v roku 2012. Dielov je trinásť, no ja mám doma len deväť. Všetky som prečítala veľmi rýchlo. V každej knihe bol prívesok, taký ktorý našla Siska. A dávala som si ich na náramok z prvej časti.

Dobre, dobre. Presuňme sa k šiestemu ročníku. Vtedy som sa posunula od detských kníh k niečomu inému. Romány. Kto sleduje môj blog vie, že je tu veľa recenzií hlavne na romány...Girl ONline, Prvá láska, atď... To sa so mnou tiahne doteraz. Milujem romány, scifi a fantasy. Tiež niekedy siahnem po dobrodružnej literatúre. Vlastne čítam všetko čo chytím do ruky. Teraz som si dosť obľúbila knihy, ktoré sú dosť uzavrené. Mŕtve dievča neklame, Charlieho malé tajomstvá...to všetko mi pomáha uvedomovať si ako je dôležité mať niekoho pri sebe.

Preto sa chcem všetkým, ktorý ma v čítaní podporujú, poďakovať, Patrí im naozaj jedno veľké ĎAKUJEM. Ďalej chcem poďakovať veľkej knihomoľskej komunite na Instagrame. Všetci sú si tam rovní a každý je iný, no pritom sú všetci rovnakí. Tiež by som chcela poďakovať Lucinke z blogu Moje knihovnička, ktorá mi dôverovala, celý čas ma podporovala a stála pri mne. Luci síce nás delí veľa kilometrov, no stále keď streamuješ mám pocit, že si pri mne :) Bez nej by ste dnes nečítali tento článok, lebo je to jej zásluha, že som sa vrátila k blogovanie. Veľmi jej ďakujem. A hlavne ĎAKUJEM vám, že celý čas čítate tento blog. Ževás neomrzel, aj po všetkých tých pauzách, ktoré som mala.

ĎAKUJEM

INSTAGRAM